Literárny Pamätný Dom Pála Szabóa

Pri zmienke o Biharugre si mnohí spomenú na jednu z najvýraznejších osobností našich ľudových spisovateľov, Pála Szabóa. Jeho prvý článok sa objavil v jednom z čísel "Körösvidék" v roku 1927, ktorého úspech ho inšpiroval k ďalšej tvorbe. Po reportážach zaslaných "Körösvidék" začal Bajcsy-Zsilinszky Endre publikovať jeho diela v "Előörs". Svoj prvý román, Ľudia, vydal v roku 1930 tlačiareň Sylvester, po ktorej ho okamžite vydalo aj vydavateľstvo Franklin a bol preložený do cudzích jazykov. Zsigmond Móricz ho už vtedy označil za najväčší prísľub maďarskej literatúry. Jeho knihy vyšli v mnohých vydaniach. Skutočné úspechy dosiahol svojimi románmi, v ktorých čerpal z vlastných zážitkov a oživoval minulosť svojho ľudu. Okrem toho napísal aj úspešné filmové scenáre. Za svoju prácu získal okrem iného v roku 1949 cenu Baumgarten, v roku 1950 cenu Józsefa Attilu a v rokoch 1951 a 1954 Kossuthovu cenu. Pál Szabó si vo svojom dome v Biharugre vytvoril pracovňu z verandy. Ak pracoval na nejakom veľkom diele, vždy sa vrátil domov, aby ho dokončil. Domov, na tú ulicu, do toho hlineného domu, odkiaľ kedysi vyrazil na vrchol literárneho života. Po smrti spisovateľa v roku 1970 rodina v dome vytvorila pamätnú izbu, kde zhromaždili jeho obľúbené osobné predmety a nábytok. Literárny Pamätný Dom Pála Szabóa, založený spisovateľovou dcérou, víta návštevníkov od roku 1973, neskôr oficiálne získal štatút múzea. V roku 2007 bola na východnej strane budovy, vedľa vchodu, odhalená pamätná tabuľa, na ktorej je uvedených 42 slávnych a významných osobností. Tých, ktorí navštívili tento dom ako hostia Pála Szabóa. Na jar roku 2008 zrekonštruovaný Literárny Pamätný Dom Pála Szabóa ponúka návštevníkom možnosť vidieť spisovateľovu bývalú pracovňu a knižnicu, ktoré sú prístupné každý deň v týždni s odborným sprievodcom a s veľkou láskou.

Ľudový dom

Skvosty ľudovej architektúry sú dodnes prítomné v obci Biharugra. Dva samostatné, viac ako dvestoročné domy so slamenou strechou stoja uprostred a na konci hlavnej ulice pomenovanej po kráľovnej Alžbete. Prvý z nich dnes slúži ako ľudový dom. Budova s rozlohou 100 metrov štvorcových bola postavená v niekoľkých etapách a je typickým vidieckym domom. Pôvodne to bol pravdepodobne trojpriestorový dom s rozdelením na izbu, kuchyňu a pitvor-sklad. Neskôr bol pridaný samostatný hospodársky objekt ako stajňa, a následne boli tieto dve budovy spojené. Medzi ne bola vložená vonkajšia komora. Budova je podľa dobových zvyklostí hlinený dom so slamenou strechou a základmi z udupanej zeme. V obytnej časti boli stropy zhotovené z drevených trámov, pokrytých zospodu hlinou a zhora slamou. Strešná konštrukcia má z ulice malú valbovú sedlovú strechu. V dome sa nachádzala pec a zabudovaný sporák. Budova sa v roku 2010 dostala do vlastníctva obce vo veľmi zlom stave. Bola natoľko poškodená, že rekonštrukcia bola nevyhnutná. Počas nej sa obnovila celá strecha, poškodené stropy a steny. Opravili sa aj fasádne otvory, odviedla sa dažďová voda, upravilo sa okolie domu a na ulici sa postavil pletený plot. Keďže ide o jeden z najstarších obytných domov v obci Biharugra, miestni ho uchovávajú ako historickú pamiatku a hodnotu, a je chránený miestnou ochranou. Obec dnes budovu prezentuje návštevníkom ako ľudový dom.

Múzeum dediny

V centre obce, na polceste medzi kaštieľom Bölöny a reformovaným kostolom, sa nachádza jedna z najstarších budov obce. Staršie ako ona sú iba zvyšky múrov kláštora, ktoré sa nachádzajú v základoch lode kostola. Kedysi slúžila ako kúria zemepánskej rodiny, až kým oproti nej nepostavili kaštieľ Bölöny. Potom stratila svoju pôvodnú funkciu, bola prestavaná na sýpku a už sa nepoužívala ako obytná budova. Budova mala pôvodne väčšiu rozlohu, ako je dnes zachovaná. Dokazujú to zvyšky múrov, ktoré sa objavili pri rôznych zemných prácach vedľa budovy na severnej strane. Na katastrálnej mape z roku 1885 je už zobrazená s dnešným pôdorysom ako hospodárska budova. Podobne ako ostatné nehnuteľnosti v intraviláne obce, aj túto budovu na začiatku 20. storočia predal József Bölöny. Naďalej slúžila ako sýpka a bola vo vlastníctve spoločnosti Futura, neskôr po druhej svetovej vojne spoločnosti na obchodovanie s obilím. Po zmene režimu budovu, ktorá opäť stratila svoju funkciu, kúpil podnikateľ József Máté. Dlhé roky stála prázdna a nevyužitá, až kým sa majiteľ v roku 2009 nerozhodol, že ju na 100 rokov odovzdá obci na používanie. Tak sa mohlo stať, že obec vytvorila dôstojné miesto pre Múzeum dediny. V prvej miestnosti budovy sa nachádza súbor izby-kuchyne-komory z prvej polovice 20. storočia, ktorý sa snaží priblížiť atmosféru tej doby. Nachádzajú sa tu posteľ, kolíska, skriňa, hojdacia stolička, stôl, vstavaný sporák, riady, keramické džbány, poháre, misy a nádoby patriace ku komore (olejový džbán, korytá, kapustový sud, lis na syr, rezačka na tabak, lopaty na pečenie atď.). Druhá miestnosť umožňuje prezentáciu každodenných nástrojov. Nachádzajú sa tu nástroje, ktoré dedinský roľník používal každý deň: niekoľko veľmi zaujímavých predmetov, ktoré mnohí ani nepoznajú, ako napríklad klopkajúci stroj, ktorý fungoval ako jednoduchý sejač, rezačka sena, ťahač slamy, vodný brúsny kameň, plnička husí atď. Tu sú aj nástroje súvisiace s konope: trlica, hrebeň, kolovrátky, navíjače a tkáčsky stav, ktorý návštevníci s radosťou skúšajú. V jednom rohu sa nachádzajú rybárske nástroje: sieť na ryby, vrhacia sieť, košík na ryby, rybárske nohavice, váha, ľadová sekera a fotografie z minulosti a súčasnosti rybárskeho hospodárstva. Oproti vchodu sa nachádza najväčšia miestnosť Múzea dediny, ktorá slúži aj na dočasné výstavy v súlade s identitou múzea. V súčasnosti hostí výstavu závesov na stenu, ktorá sa pravidelne obnovuje, našťastie, vďaka čoraz väčšiemu počtu darcov. Výstava kobercov má tiež ešte niekoľko exponátov, ktoré obohacujú zbierku múzea. V miestnosti sú tri vitríny s rôznymi predmetmi, z ktorých najobľúbenejšie sú: zbierka starých mincí, staré knihy, spevníky, kalendáre a obraz zobrazujúci erby 64 žúp. Harmonium zhotovené na začiatku 20. storočia darovala múzeu Baptistická cirkev. Nachádza sa tu aj starý príborník a stará lavica alebo hojdacia stolička, na ktorej si mnohí návštevníci počas prehliadky oddýchnu. Staré oblečenie je tu tiež vystavené, ktoré si návštevníci s radosťou skúšajú a fotografujú sa v ňom. Ďalšiu miestnosť nazvali návštevníci „50. izba“, pretože vyžaruje atmosféru 50. rokov 20. storočia. Dvojitá posteľ, dve skrine, nočný stolík, zrkadlo, stolička a stôl pripomínajú spomienky na naše staré mamy. Rovnakú atmosféru vyvoláva v kuchynskej časti starý sporák, stolička, umývadlo so stojanom, kôš na špinavú bielizeň a riady, nádoby na masť a kanvice v kuchynskej skrini. Šijacie stroje, gobelínový obraz, portrét kráľa Mateja, nástenné zrkadlo, soška znázorňujúca mladú dámu, kufre na vrchu skrine, staré rádiá. Nachádzajú sa tu aj uniformy darované múzeu: hrádzny strážca, policajt, vojak. Múzeum dediny, ktoré vzniklo vďaka dobrovoľným darom obyvateľov dediny, má veľkú hodnotu. Medzi návštevníkmi, ktorí prišli z väčšej diaľky, boli aj takí milí ľudia, ktorí pri ďalšej návšteve alebo prostredníctvom sprostredkovateľov obohatili našu zbierku. Pri vchode do pivnice je na dobre viditeľnom mieste umiestnené približne 240 rokov staré vchodové dvere miestneho reformovaného kostola, ktoré reformovaná cirkev darovala múzeu. Na vonkajších stenách Múzea dediny sú tiež viditeľné rôzne používané predmety (napr. drevené vidly, jarmo na kravy, sušiaci kôš, malé koryto, lopata na pečenie, nástroj na odstraňovanie bodliakov, lyžica na varenie mydla atď.).