Národná svätyňa Mátraverebély-Szentkút

Základom svätyne je príbeh o zázračnom vyvieraní prameňa: podľa tradície rodičia nemého chlapca priviedli svoje dieťa k blízkemu prameňu, kde sa chlapec napil vody – a okamžite začal hovoriť. Táto udalosť z 11. storočia sa stala východiskovým bodom púti, ktoré odvtedy sprevádzalo nespočetné množstvo uzdravení a obrátení.

Okolo prameňa bola postavená kaplnka, neskôr kláštor, hostinec a viaceré pútnické budovy. Súčasný chrám svätyne je pôsobivým príkladom barokovej architektúry 18. storočia.

Svätyňu dodnes spravujú františkánski mnísi, ktorí okrem duchovného vedenia nesú zodpovednosť aj za ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva. Okrem denných omší, spovedí a duchovných cvičení ponúkajú návštevníkom aj sociálne a komunitné programy.

Svätyňa Szentkút predstavuje zároveň duchovné prehĺbenie, kultúrne objavovanie a prírodný oddych. Pre návštevníkov sú k dispozícii ubytovacie možnosti, pútnické ubytovne, náučné chodníky a miestne produkty ponúkajúce pohostinstvá.

Svätyňa sa nachádza na území Novohrad–Nógrád UNESCO Globálneho geoparku, a preto je okrem duchovných hodnôt významná aj z geologického, ekologického a kultúrno-historického hľadiska. Okolité pramene, jaskynné obydlia, andezitové podložie a sopečné formácie ponúkajú jedinečný zážitok z turistiky. Návštevníci môžu objavovať vzťah medzi prírodou a vierou na tematických turistických trasách – napríklad na trasách spojených s legendou o svätom Ladislavovi.

Ústredným sakrálnym predmetom chrámu svätyne Szentkút je socha Panny Márie, ktorá je už stáročia v centre úcty veriacich. Baroková socha, zdobená bohatým odevom, drží na rukách dieťa Ježiša a vyžaruje materskú nehu a ochrannú lásku – všetko, pre čo pútnici opakovane navštevujú Szentkút.

Zvláštnosťou tejto sochy je, že jej odevy sa pravidelne menia podľa liturgických sviatkov a období cirkevného roka. Táto prax nie je len estetická, ale má hlboký duchovný význam, ktorý vyjadruje dôstojnosť sviatku a starostlivosť živej komunity.

Odevy vyrába žena z Ipolytarnócu, ktorá už roky s veľkou oddanosťou ručne šije šaty pre sochu Márie. Jej práca presahuje remeselnú zručnosť: tento čin je krásnym príkladom účasti miestnej komunity na viere. Žena vníma túto službu ako svoje poslanie, ktoré uchováva tradície ľudovej zbožnosti a zároveň prináša nový obsah do každodenného života svätyne.

Meniteľné odevy sochy Panny Márie sú pre pútnikov viditeľným a zažiteľným znakom cyklu cirkevného roka, ako aj toho, že viera nie je múzejným exponátom, ale živým vzťahom medzi Bohom a človekom, minulosťou a prítomnosťou, komunitou a jednotlivcom.

Táto tradícia dôstojne spája miestnu identitu, duchovné prehĺbenie a pokračovanie remeselného dedičstva, čím sa socha stáva nielen sakrálnym symbolom, ale aj živým príkladom udržateľného kultúrneho turizmu.