Rímsky archeologický park

Podľa náleziska bola táto oblasť osídlená už v prvej polovici 1. storočia – svedčí o tom aj minca razená cisárom Tiberiom. V ranom období tu stál drevený dom, ktorý pravdepodobne na konci 1. storočia zničil požiar. Na jeho mieste bola na začiatku 2. storočia postavená impozantná kamenná budova s rozlohou viac ako 1000 m², ktorá mala teplé, vlažné a studené kúpeľné bazény a na východnej strane stĺpovú verandu (porticus).

Hoci budova, považovaná za vilu urbana, nenesie stopy centrálneho kúrenia, nesie stavebné znaky typické pre dané obdobie. Budova bola na konci 2. storočia zničená, ale v 3. storočí bola znovu postavená s novým vnútorným usporiadaním, pričom v nej bol zriadený aj Mithrov chrám – jeho oltárny kameň bol objavený počas výskumu. V 4. storočí bola opäť zničená, ale znovu postavená, až kým na začiatku 5. storočia definitívne zanikla. Funkcia komplexu sa v priebehu času menila – v poslednom období pravdepodobne slúžil na hospodárske účely.

Západne od obytného domu boli objavené aj zvyšky hospodárskych jednotiek patriacich k vile, čo naznačuje, že tu fungovalo celé hospodárstvo. Ďalšie nálezy z okolia Hévízu – ako Jupiterov oltárny kameň nájdený v blízkosti jazera alebo rímske mince objavené potápačmi – jednoznačne naznačujú, že Rimania už vtedy objavili liečivú silu jazera, čo prispelo k dlhodobému osídleniu tejto oblasti.