Socha chlapcov z Pavlovej ulice

Ferenc Molnár (1878–1952) bol jedným z najuznávanejších maďarských dramatikov, novinárov a spisovateľov 20. storočia, ktorý si získal svetovú slávu. Narodil sa v meštianskej rodine v Budapešti, študoval právo, no čoskoro sa obrátil k novinárstvu a literatúre. Jeho diela sa vyznačujú ostrou spoločenskou kritikou, presným zobrazením života budapeštianskej meštianskej spoločnosti, vynikajúcimi dialógmi a jemným humorom. Jeho najznámejšia divadelná hra Liliom dosiahla veľký úspech aj v zahraničí a stala sa základom pre muzikál Carousel, ktorý bol uvedený na Broadwayi. Počas prvej svetovej vojny pracoval ako vojnový spravodajca, no koncom 30. rokov emigroval do Spojených štátov pred fašizmom a zomrel v New Yorku.

Román, ktorý vyšiel v roku 1907, sa odohráva na prelome storočí v budapeštianskej štvrti Józsefváros a zobrazuje boj o územie medzi dvoma skupinami detí – chlapcami z Pavlovej ulice a červenokošeľníkmi. Stávkou je „grund“, prázdny pozemok pri píle, ktorý pre chlapcov z Pavlovej ulice predstavuje slobodu a hru, zatiaľ čo pre červenokošeľníkov je to miesto na hranie lopty. Ústrednou postavou príbehu je Ernő Nemecsek, jediný radový člen chlapcov z Pavlovej ulice, malý, blond, chorľavý chlapec, ktorého ostatní často prehliadajú, no ktorý prejavuje najväčšiu odvahu a vernosť.

Dej sa posúva cez taktizovanie medzi dvoma skupinami, tajné prieskumné akcie na základni červenokošeľníkov (v Botanickej záhrade) a zrady až k záverečnej, otvorenej bitke. Nemecsek je počas misií nútený viackrát sa ponoriť do studenej vody, čo mu spôsobí ťažký zápal pľúc. V deň rozhodujúceho stretu vstane z lôžka a vráti sa na „grund“, kde poslednými silami zrazí na zem vodcu červenokošeľníkov, Feriho Átsa, čím rozhodne vojnu. Nemecsek však krátko nato zomiera a víťazní chlapci z Pavlovej ulice sa dozvedia od inžiniera, že „grund“ bude zastavaný veľkým nájomným domom, takže ich obeta sa ukáže ako úplne márna. Dielo je univerzálnym symbolom priateľstva, obetavosti, vlastenectva a nevyhnutného, často bolestivého procesu dospievania.

Sochy sú umiestnené pred stenou budovy Základnej školy Práter, priamo na úrovni ulice, bez podstavca. Kompozícia pozostáva z piatich postáv: traja menší chlapci (medzi nimi Ernő Nemecsek) hrajú na zemi s guľôčkami, zatiaľ čo dvaja väčší bratia, červenokošeľníci Pásztorovci, sa nad nimi hrozivo týčia, aby im vzali hračky. Zo steny školy, ktorá tvorí architektonické pozadie, umelo tečie voda, čo pripomína atmosféru odkvapov budapeštianskych nájomných domov.

- Redakčný obsah -